V Slovenskej republike môže fyzická osoba 1 % zo svojej zaplatenej dane z príjmov poukázať prostredníctvom správcu dane, ktorým je daňový úrad, v prospech jedného prijímateľa, ktorým môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom a Slovenský červený kríž. Podiel na zaplatenej dani možno prijímateľovi poskytnúť, ak predmetom jeho činnosti sú: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Tomuto prijímateľovi notár osvedčuje splnenie podmienok pre príjem 1 % dane, ktoré podmienky presne definuje zákon, počnúc 1. septembrom bežného roka do 15. decembra bežného roka. Ide o osvedčenie skutočností, že prijímateľ je osobou, ktorej predmetom činnosti sú činnosti definované v zákone, prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa zákona, že prijímateľ nemá nedoplatok na poistnom na zdravodné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti a ďalej prijímateľ musí preukázať, že má zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. O splnení zákonom stanovených podmienok notár spíše s prijímateľom notársku zápisnicu a následne bez zbytočného odkladu, najneskôr v deň vykonania tohoto úkonu vykoná registráciu v Notárskom centrálnom registri určených právnických osôb. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára – server na komore. Po vykonaní registrácie na záver notárskej zápisnice pripojí doložku o vykonaní registrácie, s potvrdením, pod akou spisovou značkou v NCRpo je prijímateľ registrovaný. Komora vedie zoznam prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, jeho identifikačné číslo, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. 

     V Slovenskej republike notár z poverenia súdu koná v dedičských veciach ako súdny komisár a v prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky môže ukončiť prejednanie dedičskej veci vo vlastnej kompetencii vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré v prípade ak nie je napadnuté opravným prostriedkom má účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Poverenie notára ako súdneho komisára v dedičských veciach je obligatórne. Po začatí každej dedičskej veci je potrebné vykonať šetrenie, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení, kombináciu týchto listín, prípadne odvolanie týchto úkonov (ďalej len závet). Podľa právnej úpravy platnej do 1.1.2003, evidenciu závetov viedol okresný súd, v obvode ktorého mal závetca bydlisko. Neexistovala celoštátna evidencia závetov, na okresných súdoch sa evidencia viedla vo fyzickej podobe na kartičkách, vzhľadom na tieto skutočnosti ako i vzhľadom na migráciu obyvateľstva sa stávalo, že v prípade úmrtia občana ak aj mal závet zriadený, tento nebol v konaní o dedičstve predložený. 

      Vzhľadom na tieto skúsenosti, ako i vzhľadom na poznatky zo zahraničia, sa komora snažila o vybudovanie centrálneho registra závetov, ktorý by ona viedla. Toto sa podarilo k 1.1.2003, odkedy komora vedie Notársky centrálny register závetov v elektronickej podobe. Tento register obsahuje evidenciu nevyhlásených závetov, alebo iných úkonov pre prípad smrti a zoznam vyhlásených závetov, alebo iných úkonov pre prípad smrti, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice, alebo ktoré notár prijal do úschovy. Zároveň bolo zabezpečené po spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a súdmi, že zoznam všetkých nevyhlásených závetov, ktoré súdy evidovali k stavu k 1.1.2003, bol v elektronickej podobe spracovaný a zaevidovaný k tomuto dátumu v Notárskom centrálnom registri závetov. Podľa súčasného platného právneho stavu notár okamžite po spísaní závetu do notárskej zápisnice, prípadne po prijatí iného závetu do svojej úschovy, tento zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov do evidencie nevyhlásených závetov. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára – server na komore. V prípade, ak je notár poverený konať vo veci dedičstva ako súdny komisár, vykoná v Notárskom centrálnom registri závetov lustráciu, či poručiteľ zanechal závet alebo nie. V prípade pozitívnej lustrácie mu register oznámi, u ktorého notára resp. na ktorom súde je závet uložený. V prípade vyhlásenia závetu notár ako súdny komisár zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závet v zozname vyhlásených závetov. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára – server na komore. Za účelom lustrácie má do tohoto registra prístup iba notár ako poverený súdny komisár v konkrétnej dedičskej veci. 

       Notársky centrálny register záložných práv k hnuteľným veciam (ďalej len register). Obsah tohoto registra a postup notára pri úkonoch vo veciach tohoto registra upravuje Notársky poriadok v ustanoveniach §§ 73d – 73i. Podrobnosti o registri, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii a spôsobe registrácie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 607/02 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv.  

      Ustanovenie § 151e ods. 1 novelizovaného Občianskeho zákonníka predpokladá, že: „na vznik záložného práva sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ak tento zákon neustanovuje inak“. To teda znamená, že pokiaľ hmotné právo neustanovuje inak, môže záložné právo vzniknúť iba registráciou v registri, pre ktorý neplatí zásada uvedená v § 73a ods. 2 Not. por., že: „Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti“. Tento register na rozdiel od iných registrov má len informatívnu povahu, t.j. nemá povahu autentického registra. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 151e novely Občianskeho zákonníka sa uvádza: „Register záložných práv neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (napríklad vlastníckeho alebo záložného). Nahliadnutím do registra záložných práv je možné zistiť neexistenciu záložného práva na majetok osoby, prípadne, že záložné právo ku konkrétnemu majetku neexistuje (t.j. zápis záložného práva na konkrétnu vec, umožňuje založiť inú vec, ktorú má osoba vo vlastníctve)“.  Register záložných práv je ďalej vybudovaný na zásade publicity. Podľa ustanovenia § 73i ods. 1 Not. por. „Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár úradný výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je“. Zároveň po technickej stránke je zabezpečené, že obsah registra bude verejne prístupný na internete, na stránke komory. Jednou z kľúčových zásad, na ktorých bola postavená reforma záložného práva, je zásada bezpodmienečného dodržania priority zápisov registra záložných práv, ktorú vyjadruje ustavenovenie § 151k ods. 1 novely Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítané odo dňa ich najskoršej registrácie, alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri“. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohy. Tak, ako aj v iných notárskych činnostiach upravených v § 3 ods. 1 Notársky poriadok ani vo veciach úkonov registra záložných práv nie je daná miestna príslušnosť notára, registráciu na požiadanie vykoná ktorýkoľvek notár v rámci Slovenskej republiky. 

     Oprávneným na podanie žiadosti o registráciu záložného práva, ktoré bolo zriadené zmluvou, je záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151g ods. 1 Obč. zák.). Kto je opráveným požiadať o registráciu zmeny údajov týkajúcich sa záložného práva je upravené v ustanovení § 151g ods. 2 Obč. zák., je to osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, ak túto osobu nemožno určiť, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak. Žiadosť o registráciu výmazu záložného práva po jeho zániku je povinný podať záložný veriteľ bez zbytočného odkladu, žiadosť o registráciu výmazu záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ktorý je povinný svoju žiadosť doložiť písomným doložením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom ( § 151md ods. 3 Obč. zák.). 

     Registrácia sa vykonáva:

a/ záložného práva vzniknutého na základe záložnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo vzniknutého na základe odovzdania veci,

b/ záložného práva vzniknutého na základe rozhodnutia súdu alebo štátneho orgánu,

c/ záložného práva vzniknutého pred 1. januárom 2003,

d/ záložného práva na hnuteľné veci vzniknutého odovzdaním veci pred 1. januárom 2003,

e/ zmeny záložného práva,

f/ zmeny v osobe záložcu,

g/ dohody záložných veriteľov o zmene poradia ich záložných práv rozhodujúcom pre ich uspokojenie,

h/ začatia výkonu záložného práva,

i/ výmazu záložného práva. 

     Ako už bolo spomenuté, register záložných práv nemá povahu autentického registra, notár pri registrácii záložného práva nemá právo skúmať platnosť záložnej zmluvy, ani žiadne iné jej náležitosti v zmysle platného práva. Notár pred registráciou záložného práva je oprávnený a povinný zistiť totožnosť osoby, ktorá podáva žiadosť o registráciu, ak žiadosť podáva ako iná oprávnená osoba, jej oprávnenie konať, ďalej zistiť či žiadosť o registráciu obsahuje všetky údaje podľa § 73 ods. 1 písm.a/, c/ až f/, Not. por. ( § 73f ods. 2 Not. por.). Notár na základe ústnej alebo písomnej žiadosti žiadateľa spracuje v elektronickej podobe žiadosť o registráciu. Túto následne ako presný výpis žiadosti o registráciu v písomnej podobe predloží žiadateľovi na odsúhlasenie a podpis. Ak tento výpis je totožný s elektronickou podobou,  žiadateľ svojím podpisom potvrdí svoj súhlas so žiadosťou o registráciu. Po odsúhlasení žiadateľom notár elektronickou formou komunikácie odošle žiadosť o registráciu do registra záložných práv. Za obsah žiadosti o registráciu, ako aj za skutkový stav, že žiadosť o registráciu obsahuje všetky zákonom stanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra, zodpovedá žiadateľ. Tento postup je jednotný pre všetky registrácie záložného práva, tak záložného práva, ktoré bolo zriadené zmluvou, ako aj záložného práva zriadeného rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Po prijatí a spracovaní žiadosti o registráciu vykoná notár registráciu v registri záložných práv, kam sa prihlási uvedením svojho mena a priezviska, svojej spisovej značky N a svojím prístupovým kódom. Po vykonaní registrácie notár obdrží z registra záložných práv v elektronickej podobe výpis o registrácii podľa identifikačných údajov záložcu, register v ňom potvrdí presný dátum a čas registrácie, ako aj spisovú značku NCRzp, pod ktorou je žiadosť v registri záložných práv zaregistrovaná. Obdržaný výpis v elektronickej podobe notár následne spracuje v písomnej podobe a vydá žiadateľovi ako potvrdenie o registrácii. Pre každú novú registráciu v registri záložných práv generuje elektronický systém registra záložných práv (ďalej len „systém“) novú kombináciu spisovej značky NCRzp: číslo a rok zápisu. Každá nasledujúca modifikácia, zmena, označenie výkonu už registrovaného záložného práva, výmazu registrovaného záložného práva spôsobuje, že systém pre takúto registráciu vygeneruje opätovne novú kombináciu NCRzp: číslo a rok zápisu, avšak kombinácia: číslo a rok ďalšej registrácie sa „dedí“ z pôvodnej registrácie, to znamená, že generuje súvis a nadväznosť na pôvodnú registráciu. 

Najčastejšie otázky a odpovede o registráciách v notárskom centrálnom registri záložných práv.

     Notár ako štátom určená a splnomocnená osoba pre výkon notárskej činnosti na požiadanie je povinná vykonať požadovaný notársky úkon, teda aj úkony vo veciach registrácie záložného práva, nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu notárskej činnosti. Kedy sa môže odmietnuť vykonanie úkonu je upravené v ustanovení § 36 ods. 1,2 Not. por.: „Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Notár môže odmietnuť vykonať požadavaný úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov“. Ako postupovať v prípade, ak notár odmietne vykonať požadovaný notársky úkon je upravené v ustanovení § 38 ods. 2 Nor. por.: „Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať“. 

       Súčaťou reformy záložného práva, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, je aj jeho realizácia v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní to, k čomu sa vo svojom záväzku zaviazal. Bol prijatý zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorým sa i novelizoval Notársky poriadok. Tento zákon definuje Notársky centrálny register dražieb ako miesto, kde sú vo verejne prístupnom informačnom systéme (internet) uverejnené informácie určené týmto zákonom (obligatórne údaje) alebo informácie dobrovoľne poskytnuté ostatnými účastníkmi dražieb (fakultatívne údaje). Zákon zveril správu registra dražieb komore, ktorá organizuje zverejnenie údajov za odmenu. Prístup verejnosti k zverejneným údajom je bezplatný na už spomínanej web stránke notárskej komory. Realizácie úkonov registrácie vykoná na požiadanie dražobníka ktorýkoľvek notár, ktorý registráciu vykoná on-line elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára – server na komore. Dražobník si týmto svoju zákonom uloženú povinnosť splní prostredníctvom ním vybraného notára. 

       Podľa slovenského právneho poriadku je notár povinný každú žiadosť o vykonanie notárskej činnosti, alebo o ďalšiu činnosť zapísať do svojho registra N, NZ. Podľa právneho stavu platného do 1.1.2003 pokiaľ došlo vo veci k spísaniu notárskej zápisnice, pridelil si sám k spisovej značke N poradové číslo NZ pre notársku zápisnicu. Svoj register N, NZ si mohol viesť buď v materiálnej podobe (kniha), prípadne v elektronickej podobe. Od 1.1.2003 je notár obligatórne povinný viesť si svoj register N, NZ v elektronickej podobe v rámci administratívneho softwaru Notar 7.. Pokiaľ vo veci je potrebné spísať notársku zápisnicu, poradové číslo NZ si neprideľuje sám, ale prideľuje mu ho Notársky centrálny register notárskych zápisníc, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému komory, vedenie ktorého je upravené v § 49 ods. 4 Kanc. por. pre notárov. Tento register obsahuje poradové číslo pridelenej spisovej značky NZ, dátum pridelenia poradového čísla, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý požiadal o pridelenie poradového čísla NZ, spisovú značku N, ku ktorej sa poradové číslo NZ vyžiadalo, označenie listiny, pre ktorú sa poradové číslo NZ vyžiadalo, a dátum jej spísania, ktorý musí byť totožný s dátumom pridelenia poradového čísla NZ, poznámku, kde sa uvedie najmä dôvod nevykonania úkonu na základe prideleného NZ. Adresát úkonu, ktorý má k dispozícii notársku zápisnicu, si na internete (na web stránke komory www.notar.sk) po zadaní údajov spisovej značky N, spisovej značky NZ a dátumu spísania notárskej zápisnice môže preveriť, či takáto notárska zápisnica bola toho dňa v Slovenskej republike spísaná a ktorý notár ju spísal. K obsahu notárskej zápisnice sa nie je možné dostať. 

       Podľa slovenského právneho poriadku notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Okrem iného vydáva aj osvedčenia o pravosti podpisu na listine (legalizácia). Postup notára pri legalizácii upravuje Notársky poriadok a Kancelársky poriadok pre notárov. Podľa právneho stavu platného do 1.1.2003 každý notár si vo svojom úrade viedol v materiálnej podobe osvedčovaciu knihu, ktorá obsahovala poradové číslo, pod ktorým sa úkon vykonal, dátum osvedčenia, meno, priezvisko, rodné číslo (dátum narodenia) a bydlisko osoby, ktorej sa podpis osvedčuje a jej podpis, údaj či listina bola pred notárom podpísaná alebo bol podpis uznaný za vlastný, označenie listiny, spôsob ako bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa legalizácia vykonala, výška odmeny a podpis osvedčujúceho. Po 1.1.2003 je notár povinný viesť osvedčovaciu knihu v elektronickej podobe v rámci administratívneho softwaru Notar 7., ktorá kniha obsahuje obdobné údaje ako obsahovala v materiálnej podobe s tým rozdielom, že poradové číslo pre osvedčenie podpisu notárovi prideľuje Notársky centrálny register osvedčených podpisov, ktorý vedie komora v rámci svojho centrálneho informačného systému. Tento register obsahuje poradové číslo pre legalizáciu a dátum jeho pridelenia, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý požiadal o pridelenie poradového čísla pre legalizáciu, označenie listiny, na ktorej sa osvedčuje pravosť podpisu a dátum osvedčenia pravosti podpisu, ktorý musí byť totožný s dátumom pridelenia poradového čísla pre legalizáciu, meno a priezvisko osoby, ktorej pravosť podpisu sa osvedčuje, jej rodné číslo alebo dátum narodenia, poznámku, kde sa uvedie najmä kód zamestnanca, ktorý je notárom poverený vykonávať tieto úkony, alebo iné záznamy. Notár vedie knihu osvedčených podpisov v materiálnej podobe, ktorá obsahuje poradové číslo, dátum vykonania úkonu, poradové číslo legalizácie pridelené Notárskym centrálnym registrom osvedčených podpisov, podpis osoby, ktorej podpis sa legalizoval. Adresát úkonu, ktorý má k dispozícii listinu, na ktorej sa legalizácia vykonala, môže prostredníctvom internetu na web stránke komory preveriť po zadaní údajov, a to poradové číslo pre legalizáciu, meno a priezvisko osoby, ktorej sa legalizácia vykonala, jej rodné číslo prípadne dátum narodenia, či sa tento notársky úkon v Slovenskej republike toho dňa vykonal a ktorý notár ho vykonal.